Náročnejšia polovica mestského komfortu

Najnáročnejšou úlohou modernizácie Komárna bolo odvedenie splaškových vôd z obytných častí mesta. Podobne ako v iných mestách pri veľkých riekach sa aj tu budovala jednotná kanalizácia, spoločná pre dažďové aj splaškové vody.

Výstavba sa výraznejšie zrýchlila od roku 1894, keď vznikla prvá betónová stoka. Dovtedy sa kanalizácia budovala z kamenných platní obdĺžnikového tvaru. Kľúčovým krokom bolo vybudovanie hlavného kanalizačného zberača pozdĺž Dunaja v roku 1897, do ktorého sa postupne zapájali jednotlivé ulice. Do roku 1902 boli odkanalizované viaceré významné mestské ulice aj Kossuthovo námestie.

Hlavný zberač s dĺžkou viac ako 1,3 km bol navrhnutý s dostatočným spádom a kapacitou. Na žiadosť mesta bol neskôr predĺžený až za hranice Komárna, aby sa zlepšili hygienické pomery. Pri vysokých stavoch Dunaja však nebolo možné splašky odvádzať gravitačne, preto sa využívali čerpadlá poháňané plynovými motormi, ktoré zostali v prevádzke až do výstavby novej čerpacej stanice v roku 1974.

Pravobrežná časť mesta bola rozdelená na 27 menších okrskov. Kanalizácia sa tu budovala s ohľadom na piesčité podložie, ktoré umožňovalo prirodzené vsakovanie časti dažďových vôd. Väčšina stokovej siete bola uložená v hĺbke 2,5 až 3 metre a na jej výstavbu sa použil portlandský cement.

Dobudovanie kanalizácie v pravobrežnej časti mesta bolo ukončené začiatkom roku 1910. Po sprevádzkovaní mestského vodovodu jej význam ešte vzrástol, keďže počas suchých období bolo možné kanalizáciu preplachovať pitnou vodou, čím sa výrazne zlepšila hygiena mesta.

komvak e1490252893540