Všetko, čo potrebujete vedieť o pripojení, vodomeroch, fakturácii a ďalších službách pre domácnosti.
V roku 1915 boli pôvodné plynové motory s čerpadlami nahradené výkonnejšími naftovými agregátmi, ktoré výrazne zvýšili kapacitu čerpania vody. V nasledujúcich desaťročiach, až do roku 1945, pokračoval rozvoj vodovodných a kanalizačných sietí i budovanie nových prípojok. Súčasne prebiehalo hľadanie spoľahlivého vodného zdroja pre južnú časť mesta, dnešný Komárom.
Po vzniku Československej republiky bola pravobrežná časť mesta zásobovaná pitnou vodou z Komárna. Už začiatkom 20. rokov sa však začal prejavovať nedostatok vody spôsobený rastúcou spotrebou. Mesto reagovalo zavedením vodomerov, prísnejšou kontrolou odberov a údržbou vodovodnej siete.
Demografické prognózy spracované v 30. rokoch výrazne podcenili skutočný vývoj. Predpokladaná spotreba vody bola v praxi viac než dvojnásobne prekročená, čo si vyžiadalo ďalšie riešenia. Dočasnú úľavu priniesla nová studňa vybudovaná v roku 1935 v južnej časti mesta. Tá bola počas bombardovania v roku 1944 poškodená, no po vojne rýchlo obnovená.
Už počas vojny, v roku 1942, vznikol návrh na vybudovanie sústavy viacerých studní na Alžbetinom ostrove, ktoré mali zabezpečiť stabilnejší zdroj vody. Tento systém, postupne dopĺňaný, slúžil mestu až do polovice 70. rokov.
Rok 1945 znamenal definitívne rozdelenie vývoja vodného hospodárstva – Komárno a Komárom sa ďalej rozvíjali samostatne, každý vlastnou cestou.