Vodáreň

V 80. rokoch 19. storočia si obyvatelia Komárna zabezpečovali vodu priamo z Dunaja a Váhu, ktorú doma filtrovali cez riečny piesok. Práve v tomto období sa začala príprava mestského vodovodu. Po dlhom hľadaní vhodnej lokality bol systém v septembri 1902 uvedený do prevádzky.

Prvá studňa mala hĺbku 16,5 m a priemer 3,79 m. Vďaka štrkopieskovej vrstve dosahovala výdatnosť 26,57 l/s, čo postačovalo až pre 30-tisíc obyvateľov. V roku 1900 pritom malo Komárno 17 209 obyvateľov.

Okolie studne bolo vyvýšené nad povodňovú hladinu Dunaja a čerpacia stanica bola technicky riešená tak, aby fungovala aj pri kolísaní hladiny rieky. Denne dokázal vodovod dodať až 3 000 m³ vody.

Aj po viacerých rekonštrukciách je pôvodný objekt vodárne dodnes funkčný.

Výtlačné potrubia viedli cez Alžbetin ostrov po oboch stranách cesty až k vodojemu a pokračovali cez dunajský most aj železničné premostenie do oboch častí Komárna – na ľavý aj pravý breh Dunaja. Pri uvedení vodovodu do prevádzky 15. augusta 1902 dosahovala jeho celková dĺžka 29 km.

kn st1
cs stanica1902

Hlavné potrubie malo priemer 225 mm, rozvodná sieť 80 až 150 mm. Hydranty boli osadené v rozostupoch približne 100 metrov a niesli erb mesta spolu s nápisom Vodárne slobodného kráľovského mesta Komárno 1902. Do roku 1910 bolo zriadených 1 507 vodovodných prípojok.

Vežový vodojem bol umiestnený vo výške 145,43 m n. m. a jeho nádrž sa nachádzala 21 metrov nad terénom. S objemom 500 m³ slúžil ako kľúčový prvok zásobovania mesta. Objekt je dodnes technicky zachovaný, hoci je v súčasnosti mimo prevádzky.

Mesto Komárno prijalo už v roku 1903 prevádzkový poriadok vodárne a pravidlá pre cenu vody. Dokument bol na svoju dobu mimoriadne moderný – riešil zimnú prevádzku, presne určoval hranice medzi verejnou a domovou časťou prípojky a vyžadoval jej podrobnú technickú dokumentáciu.